Ja som inzinier, kto je viac? (cast 1.)

arogant

Kedze je toto moj prvy prispevok na tomto webe, dovolte mi najprv kratke predstavenie sa. Mam 23, narodil som sa a vacsinu svojho zivota som prezil na Slovensku, pocitacom sa venujem asi od svojich 12,  profesne sa v tejto oblasti pohybujem 4. rok. Moje prve povolanie bolo ako poradca pre predaj v jednej nemenovanej sieti predajni s vypoctovou a ciernou technikou. Za tie necele dva roky, co som tam pracoval, sa udialo par naozaj raritnych situacii, o ktore by som sa rad podelil.

Uz dlhu dobu mam pocit, ze niektori vysokoskolsko vzdelani ludia beru svoj titul az prilis vazne, a ze si o sebe myslia, ze su viac ako ostatni. Definitivne ma ale o tom presvedcil az jeden supermagor, ktory sa jedneho dna objavil v nasej predajni.

Jedneho krasneho letneho dna k nam do predajne dokvitol postarsi pan (okolo 50-tky) s tym, ze si chce kupit notebook. Samozrejme nemal ziadnu predstavu o tom, aky chce. Kedze som na to bol zvykuty, zacal som mu klast klasicke predajne otazky, ktore ale uplne ignoroval a poziadal ma, aby som mu prestavil kazdy model, co sme mali v ponuke (v tom case fyzicky na predajni asi 20 – 25 typov). Po zdlhavej prezentacii (nastastie bol zhruba cas obeda a predajna bola skoro prazdna) si dotycny nakoniec vybral najlacnejsi Asus Eee, zaplatil a odisiel. Nic nove pod slnkom, takych bolo a este bude. Potialto by bolo vsetko v poriadku, skoro by som na dotycneho pana zabudol, keby sa asi po 2 tyzdnoch znova neobjavil v predajni, uz na prvy pohlad velmi nastvany. Skor, nez som stihol cokolvek povedat, zacal na celu predajnu hucat, ze co to tu predavame za k***tiny, ze co si o sebe myslime, ze sme ho podviedli a neviem co este. Aj na toto som bol zvyknuty, takze som sa z kludnym hlasom spytal, ci mu mozem nejako pomoct a aky ma problem.  Na to mi tresol na pult tasku z Eee-ckom a zhucal, ze to nefunguje a ze chce vratit peniaze (ako inak). Tak som sa spytal, ze co nefunguje, a on na to, ze na tom nic nevidi, ze sa mam pozriet sam. Tak som vybral netbook z tasky, otvoril som ho a dalej som ani nemusel skumat, kde moze byt zavada. Display bol popraskany, akoby po nom niekto presiel autom a takmer cely display pokryvali cierne flaky.  Prvotny sok som prekonal rychlo a snazil sa panovi kludne vysvetlit, ze to je ocividne zavada sposobena neodbornou manipulaciou, ci uz nehodou alebo inak, a ze za toto mu peniaze vratit nemozem, ani to poslat na reklamaciu. Na to zacal znova jacat, ze aka neodborna manipulacia, ze on je inzinier (no podla chovania vystudoval za minuleho rezimu nejaku polnohospodarsku skolu), ze on sa vyzna, ze on je odbornik, ze mam zavolat veduceho a tak podobne. Len aby som ho umlcal a po telefonickej porade s veducim, poslal som teda notebook na reklamaciu, aj ked som vopred vedel vysledok a ze zabava sa este nekonci.

Po asi dvoch tyzdoch sa Eee-cko vratilo zo servisu, samozrejme z vyjadrenim, ze zavada je sposobena zlou manipulaciou. Na druhy den sa objavil pan inzinier Odbornik, a po zisteni vyjadrenia sa zacal cirkus znova. Tentokrat zasa ziadal kontakt na technika, co spravu pisal, ziadal certifikat, kde by bolo uvedene, ze ma ten technik opravnenie na take vyjadrenie, a ze to mame poslat naspat, a ze ak to do tyzdna nebude, ide na sud. Pan inzinier Neomylny. Zrejme si myslel, ze spravi bu bu bu a vsetci hned zmakneme. Ale aby bol ticho, tak som mu povedal, ze mozeme to poslat znova, ale tentokrat bude musiet v pripade neuznania zavady zaplatit postovne. Vedel som, ze ho to nastve este viac, ale povedat som to musel. Tak este chvilu nadaval, ale podpisal protokol a odisiel.

Dalsie 2 tyzdne cakania na cirkus. Ani nemusim opisovat vysledok reklamacie. A kedze som sa uz moc rozpisal, len to v rychlosti zhrniem. Pan inzinier Najmudrejsi dosiel a uz vo dverach sa ohanal zalobou, obchodnou inspekciou, televiziami a konexiami ktovie kde. Tak som mu poradil, ze si moze nechat vypracovat znalecky posudok, ked neveri servisu. Na to nasledovala jeho najvacsia perla (citujem): „Aj necham! Ale ja mam znameho a on robi v NASA! A on mi spravi posudok! A potom pojdete na sud! A do televizie“. No zbohom. V tomto momente som nevedel, ci sa smiat, plakat, kricat, odkusnut si ruku, vypit kyanid alebo ho namieste umlatit klavesnicou. Skoncil som. Situaciu zachranil veduci, ktory s nim uz ale tiez nemal nervy, tak ho odkazal na nejake zakaznicke oddelenie kamsi na centralu. Odvtedy som ho uz nastastie nevidel, ale co som pocul, ze s nim boli natahovacky skoro pol roka, az nakoniec to vzdal.

Koniec:)

P.S.: Tento prispevok je dost obsiahly, tak dalsie prihody zasa nabuduce…

Sdílením, nám pomůžeš... Díky
Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Pin on PinterestShare on TumblrShare on VKShare on Yummly

Přidej komentář jako první k "Ja som inzinier, kto je viac? (cast 1.)"

Zanechte komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna.

*


+ 79 = 84